Ako žijeme svoje životy - zamyslenie

myšlienka na deň pre Vás

19. 1. 2009 10:30
Pondelok, 19. januára

Úryvok zo Svätého písma - Marek 2, 18 - 22


Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“ Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“

Meditácia


Načo sa máme postiť? Aby sme poukázali na fakt, že Ježiš už nie je viac s nami? Vôbec nie. Pôst nie je vyjadrením smútku, ale pripravenosti. Ježiš chce, aby sme sa pripravili na "Baránkovu svadobnú hostinu", na ktorej budeme prežívať plnosť večnosti (Zjv 19, 9). Ak sa však chceme na takej hostine zúčastniť, mali by sme byť opatrní a nepokaziť si chuť!Všetci prežívame v srdci duchovný hlad. Žalmista sa modlí: "Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo; ako vyschnutá, pustá zem bez vody" (Ž 63, 2 - 3). Boli sme stvorení pre Boha, no svoj život neustále vypĺňame rozličným haraburdím, pre ktoré už nepociťujeme tú správnu túžbu. Koreňom všetkých našich problémov je v skutočnosti pýcha, ktorú predstavuje ego - a všetko, čo ego uspokojuje - ako protiklad šťastia, ktoré predstavuje poznanie a služba Bohu.Účelom pôstu teda nie je ničiť si telo. Skôr sa jedná o jeho skrotenie, aby sme tak skôr vysmädli a zatúžili po novom víne, ktoré chce do nás Boh vliať (Mk 2, 22). Pôst sám osebe z nás neurobí čnostnejších ľudí, pomôže nám však pochopiť, ako nástojčivo potrebujeme Boha, a zároveň v nás prebudí hlbšiu vďačnosť za všetko požehnanie, ktorého sa nám od Pána už dostalo.Máš niečo, čoho by si sa chcel od dneška zriekať? A nemusí to byť jedlo. Môže to byť nejaký zvyk, postoj alebo niečo, čo robíš a čo prekáža Božej prítomnosti v tvojom živote. Môže to byť niečo také nepatrné, ako bezduchá televízna šou, ktorá ti nič nedáva. Alebo niečo také závažné, ako zlozvyk upriamiť sa v ľuďoch vždy len na to najhoršie namiesto hľadania toho dobrého v nich. Nech je to už čokoľvek, modli sa za silu, aby si sa toho dokázal zbaviť aspoň na dvadsaťštyri hodín. Vôbec nemusíš začať s niečím obrovským pre Pána, aby si dosiahol vo svojom živote veľkú zmenu!


Pane, túžim ti byť bližšie a zakúsiť viac tvojej lásky, pretekajúcej cezo mňa. Pomôž mi žiť v miernosti a sebazapieraní, aby som aspoň tak prispel k tvojej sláve.

Zobrazeno 760×

Komentáře

Napsat komentář »

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona Monika Voňková